Vitajte na stránke Grécka mytógia ( greckamytologia.wbl.sk ) v sekcii bohovia
Najvyšším gréckym bohom bol Zeus (u Rimanov sa volal Jupiter), vládca hromov, bleskov a všetkých ostatných nebeských úkazov. Mal ľudskú podobu a sídlil na hore Olympu. Vysokej 2911 m. Z vrchu Olymp často zahaleného do mrakov, dával pozor Zeus na pozemský svet smrtelníkov. Keď to bolo nutné, zasahoval do ľudských záležotostí. Napríklad, hádzal blesky po tých, ktorí neposlúchli jeho zákony.
Na Olympe sýdlilo s Diom ešte 11 bohov. Všetci mali ľudskú podobu. Boli to jeho príbuzní a boli zodpovední za ostatné prírodné javy.
Poseidon vládca morí- (u Rimanov Neptún). Bol vládca všetkých vôd na zemi. Bol synom Krona a Rhei a starším bratom Dia. Väčšinou býval vo svojich podmorských palácoch a na Olymp chodil iba na porady bohov. Po zvrhnutí svojho otca, Krona, z trónu a víťaznej vojne proti Titánom sa dostali k vláde nad svetom bratia Poseidon, Zeus a Hádes. Posejdon nepríjímal nadvládu Zeusa. Raz sa dokonca pokúsil s pomocou Diovej manželky Héry a jeho dcéry Atény, veľkého vládcu zosadiť z trónu. Obávaný a nevypočiíatelný boh mora, ktorého si námorníci museli udobrovať, bol uctievaný po celom gréckom a rímskom svete. Jeho symbolom bol trojzubec, ktorý mu ukovali Kyklopovia.
Hádes boh mŕtvych- (u Rimanov Pluto). Bol synom Krona a Rhei. Bol to boh podsvetia. Gréci si predstavovali podsvetie väčšinou ako podzemnú ríšu. Duše mŕtvych tu bez ľudského tela blúdili bez radosti a bez žiaľu. Do podsvetia ich odprevadil boh Hermés. Potom ich nevľúdny prievozník Charon previezol vo svojom malom člne cez čierne vody rieky Styx. Za svoju službu požadoval zlatú Drachmu - platidlo bohov. Z Hádovej ríše nebolo úniku. Kto sa o to pokusil, padol za obeť strašnému trojhlavému psovi Kerberovi - strážcovi podsvetia.
ostatní bohovia Olympu
Apolón- bol synom Dia a titánky Léty. Patril ku 12-tim bohom sídliacim na Olympe. Bol bohom veštby a umenia, predovšetkým však hudby, svetla a slnka. Bol nazývaný Foibos čo znamená žiariaci. Bol vynikajúcim lukostrelcom. Jeho šípy rozdávali smrť ale aj uzdravenie. Pochádzal z Lykie, dneštného juhovýchodného Turecka. Okolo roku 1000 pred našim letopočtom zdomácnelo jeho uctievanie v Gécku natoľko, že bol považovaný za gréckeho boha. Podľa povestí, Apolóna a jeho sestru Artemis - dvojčatá, priviedla na svet ich matka Léto na ostrove Delos. Iba tam mohli byť ochránený pred veľkým hnevom Héry, večne žiarlivej manželky Dia. Apolón mal na starosť veštiareň v Delfách, krorá naozaj existovala. Na tažké otázky odpovedali Pýthie, ktorým väčšinou pomáhala staršia žena, sediaca na stoličke zahalená do pary. Jej veštba bola vždy nejasne formulovaná, čo veľmi prispievalo k jej reputáci o neomylnosti.
Artemis- bola dcéra najvyššieho boha Dia a titánky Léty. Patril ku 12-tim bohom sídliacim na Olympe. Bola bohyňou lovu, zvierat, meciaca a vládkyňou prírody. Artemis je v gréckej mytológii považovaná za panenskú bohyňu. Jej uctievanie prišlo pravdepodobne s Malej Azie. V Efesu /dneštné západné Turecko/ bola uctievaná menej významná Artemis Efeská, ktorá ale nebola panenská bohyňa ale bohyňa matka. Zatial čo Apolón trestal svojimi šípmi predovšetkým mužov, sústredila sa Artemis na ženy, ktoré sa voči nej nejako previnili. Vzhľadom na jej krutú a neľútosnú povahu, bola stavaná na úroveň obávanej Hekáte, ktorá bola bohyňou čarodejníctva a mágie.
Dionýzos- (tiež nazývaný Bakchos). Syn Dia a Semely, je známy predovšetkým ako boh vína. Jeho význam však bol ovela väčší. Ako boh vegetácie, plodnosti a zábavy bol Dionýzos jedným z najdôležitejších bohov. Pôvodne bol uctievaný v Thrákii, kde mal pravdepodobne tú istú funkciu, ako bohyňa prírody Deméter. Po dlhšom čase však prenikol aj do gréckej kultúry. Preslávili ho hlavne ženy v jeho kulte - bakchantky, alebo mainady (šialené). Zaujímavé boli ich rituály: obliekali sa do zvieracích koží, oddávali sa divokým tancom a dostávali sa do opitého stavu. Chodili v sprievodoch so zapálenou pochodňou alebo s thyrsosom (palica ovinutá viničom, brečtanom a stuhami, s borovicovou šiškou na konci). Dionýza splodil Zeus so Semélou, dcérou Kadma, zakladatela Théb. So Semelou sa miloval v podobe smrtelníka. Navedená žiarlivou Hérou žiadala od Dia aby sa jej ukázal vo svojej božskej podobe. Zeus však vedel, ako to skončí. Ako náhle Seméle uvidela Dia vo svojej pravej podobe, zrovnali ju so zemou blesky. Zeus ešte stihol zahrániť predčasne narodené dieťa a zašil si ho do sťehna, kde ho za tri mesiace donosil. Dionýza sa ujala Íno, sestra Semély. Dionýzos bol vychovaný nymfami a neskôr aj Silénom, plešatým starým mužom. Silénos bol nerozlučný spolločník Dionýza a ani v jeho dospelosti nechýbal v jeho sprievode opitých nymf, satýrov a bakchantiek. Existujú aj iné verzie Dionýzového vzniku. Podľa nich splodil Zeus Dionýza s Deméter, alebo s Persefonou, pričom na seba vzal podobu hada. Potom, čo bol na rozkaz žiarlivej Héry roztrhaný titánmi, dal Zeus zniesť jeho srdce Seméle, s ktorej sa Dionýzos znovu narodil. Potom táto verzia nadväzuje na verziu pvú. Jedna s jeho prezývok bola aj dvakrát narodený. Raz sa narodil Seméle a druhý raz Diovi zo stehna.
Héra- Bola manželka najvyššieho boha Dia. Sídlila na Olympe s ostatnými 11 bohmi. Bola dcérou Krona a Rheie a matkou boha vojny Area a Hefaista boha kováčstva. Mala aj 2 dcéry Eilethyiu a Hébe, bohyne narodenia a mladosti. Ako manželka Dia bola královná nebies a bohyňa manželstva. Bola veľmi žiarlivá na Diove milenky a často ich trestala, aj ked ich Zeus znásilnil a ony za nič nemohli. Rada trestala aj Diove nemanželské deti, ako Heraklesa, ktorému znepriemňovala život dosť často (dá sa povedať, že to bol jej koníček). Atribúty Héry bolo: jablko, granátové jablko a páv. Hovorilo sa o nej, že bola veľmi krásna ako Afrodité. Meno Héra pravdepodobne znamenalo vádkyňa.
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk